Posts Tagged ‘sedací nerv’

Stav svalovej nerovnováhy

Akademik N.A. Bernstein prirovnal chrbát človeka ku konštrukcii reťazového stožiara: chrbtica je centrálna os a chrbtové svaly sú podobné rozperám stožiara.  

 

Rovnovážny stav tejto konštrukcie sa zachováva rovnako silným napnutím každej rozpery a keď ťah hociktorej z rozpier zoslabne, stožiar sa nakloní do opačnej strany.

Obrázok 1. Konštrukcia reťazového stožiara

Čo sa týka našej chrbtice, analógia s reťazovým stožiarom trocha zjednodušuje reálny obraz, ale určite vystihuje jeho podstatu. Za použitia tejto analógie si vieme ľahko predstaviť, čo sa deje, keď nám zoslabnú svaly na jednej strane tela alebo naopak, keď sa skrátia: dochádza k nerovnováhe v celej konštrukcii tela.

V medicíne sa táto situácia nazýva posturálna (funkčná svalová) instabilita. Akademik Bernstein trvdil, že svaly trupu nie sú len pohybová, ale aj štruktúrna zložka tela, bez ktorých sa pevnosť chrbtice rovná takmer nule.

Príčiny

Podľa štatistiky je príčinou bolesti chrbta v 80% prípadov práve natiahnutý sval, spôsobený nepohodlným postojom alebo sterotypnými pohybmi.

Častým podnetom na vznik takýchto bolestí býva tiež podchladenie.

Druhou najčastejšou príčinou vzniku bolesti chrbta býva radikulopatia- poškodenie nervového koreňa v mieste jeho výstupu z chrbticového kanála.

Syndróm podráždenia nervového koreňa sa prejavuje bolesťou v postihnutej časti chrbtice (spravidla je to bedrová časť) a môže byť sprevádzaná aj bolesťami končatín.

Medicínsky termín pre tento syndróm je osteochondróza a keď sa pacient včas neobráti na lekára, situácia sa môže ešte viac zhoršiť a dosiahnuť až chronickú formu spolu s možnou prietržou a protrúziou.

Dlhodobé napätie aj tých najviac odolných svalov je nutné nahradiť ich následným uvoľnením.

V pracovných podmienkach to môže byť napríklad zmena polohy (z tohto dôvodu je dôležité každých 45-60 minút vstať od pracovného stola), a doma je to napríklad spánok.

Sú to veľmi jednoduché pravidlá, ktoré poznáme z detstva: rozcvička každých 45 minúť až hodinu a spánok by nemal trvať menej ako 8 hodín.

Do akej miery dodržiavame tieto pravidlá vrámci našej nabitej dennej rutiny?

Sedavá práca alebo sedavý spôsob života hrajú tiež dôležitú úlohu v rozvíjaní bolesti chrbta.

Spolu s dostupnosťou osobných automobilov a moderným vybavením domov a kancelárií sa vzdialenosť dennej chôdze postupne skracuje.

Ku dnešnému dňu priemerná osoba, ktorá vlastní auto a pracuje v kancelárii prejde za deň menej ako 400 metrov. Okrem toho, na udržanie normálneho svalového tonusu a kardiovaskulárneho systému by sme každý deň mali prejsť od 2 do 5 kilometrov (časovo to vychádza na menej ako polhodiny chôdze).

Všetko čo sme si doteraz vymenovali má na náš organizmus negatívny vplyv. Práve kvôli takýtmto dôvodom sa na ortópedov obracajú najmä mladí pacienti a prietrž prestáva byť problémom iba postarších ľudí.

Patogenéza

A teda, čo sa deje so svalmi pri dlhodobej sedavej práci?

Je chybou predpokladať, že sedavá poloha sama o sebe neprináša so sebou žiadnu svalovú únavu.

Keď človek sedí, hlboké chrbtové svaly sú napäté a stuhnuté, t.j. cirkulácia krvi a lymfy prakticky nie je prítomná. Človek, ktorý je nútený dlhodobo sedieť, vystavuje svoje telo riziku dystrofie, t.j. poruche výživy organizmu. To môže vyvolať metabolické poruchy, čo by viedlo k degeneratívnym a ischemickým príhodám. Hlboké chrbtové svaly zoslabnú a stratia schopnosť udržať chrbticu v zdravej fixovanej polohe. Na udržanie trupu zapájame pohybové (povrchové) svaly: najširší sval chrbta, lichobežníkový sval atď. Tieto svaly sú funkčne vytvorené tak, aby vydržali krátkodobú záťaž.

A tu vzniká paradoxná situácia: hlboké chrbtové svaly nezvládajú dlhodobú záťaž, preto zoslabnú a povrchové svaly, ktoré ich nahradia sa preťažia a v týchto miestach sa začnú tvoriť spazmy. Tento proces je sprevádzaný únavou a myofasciálnou bolesťou (bolesť medzi lopatkami, v oblasti krku, chrbtice). Po čase sa oddych, ktorý nám predtým dostačoval, už viac nestíha regenerovať svalstvo a bolestivý syndróm sa dostáva do chronickej fázy.

Formuje sa bludný kruh: oslabené svaly nezvládajú svoju každodennú funkciu držať chrbát a vzniká nestabilita medzi stavcami, porucha biomechaniky celého pohybového aparátu.

Zároveň tieto poruchy vedú k veľkému vysileniu svalov, nakoľko sa stráca optimálna interakcia medzi svalmi. Zoslabnuté svaly na jednej strane vedú ku skráteniu svalov na druhej strane (antagonistické svaly), čo vyvoláva narušenie rovnováhy a naklonenie ťažiska do jednej strany.

Porucha fungovania ktoréhokoľvek svalu vedie k tomu, že sa narúša optimálny, najviac racionálny spôsob spolupráce všetkých svalov tela: zmena zakrivenia chrbtice v krížnej a krčnej časti, zmena panvového sklonu, narúša sa symetrika pri chodzi a pri ľahu (obrázok 2b), čím sa formuje svalová nestabilita.

Zmena biomechaniky stereotypných pohybov (každodenná práca, chôdza, beh) vedie k prehĺbeniu slabosti jednej zo strán a k stálemu napätiu druhej strany.

Pri oslabení sedacích svalov a zadných stehenných svalov sa skracuje bedrovo-stehenný sval a štvorcový driekový sval. To vedie ku zväčšeniu priehybu (lordóze) bedrovej časti chrbtice.

Slabosť sedacích svalov a sklon panvy vyvolávajú spazmy v hruškovom svale (syndróm hruškového svalu, inak povedané Piriformis) Tento sval je zaujímavý tým, že tlačí na sedací nerv (obrázok 2a). Dôsledkom toho sa môže objaviť klinický ischias (pichľavá a neodbytná bolesť v zadku, v krížovom a bedrovom kĺbe, bolesť zadnej časti nohy, ktorá je počas chôdze silnejšia).

Ak sa táto svalová bolesť vyskytne na jednej strane tela, tak skrátené svaly rozvinú panvu a vyformuje sa torzia (skrútenie) panvy.

Keď sa pacient s takýmto problémom obráti na lekára, štandardná liečba liekmi má iba dočasný efekt a v takomto prípade je nevyhnutné obnoviť biomechaniku a rovnováhu svalstva.

 Obrázok 2.

а) rozloženie hruškového svalu a sedacieho nervu;

b) zmena chôdze pri skrátení hruškového svalu.

Takisto aj čo sa týka krku a hlavy: porucha držania tela v oblasti krčnej a hrudnej chrbtice vedie k posunu hlavy dopredu, stabilizačné svaly a svaly naťahovače (tzv. extenzory) sú nútené niesť zvýšenú záťaž, ktorú postupne prestanú zvládať a tým pádom zoslabnú, čo vedie ku skráteniu antagonistických svalov (obr.3).

Toto väčšinou vedie k posunu stavcov, poruche prietoku krvi v chrbticových tepnách (syndróm vertebrobazilárnej insuficiencie) zásobujúcich mozog (zadné časti mozgu a koordinačné centrum) a taktiež môže viesť k potlačeniu brachiálneho plexu (dôsledkom je opuchnutá a bolestivá ruka).

Ak toto nesprávne držanie tela zotrvá, môže to potom viesť k ešte väčšiemu vysileniu skrátených svalov, posunutiu krčnej chrbtice a nepríjemnému zaseknutiu v krku. Rozbiť tento bludný kruh je stále ťažšie.

Obrázok 3. Skrátenie „zdvíhača hlavy“ (tzv. musculus sternocleidomastoideus)

Liečba

Rady ako sa zbaviť bolesti sa do procesu liečby nepočíta.

Platí staré známe- pohyb je život. 

Hlavné je pochopiť v akom rozsahu a aké cviky cvičiť v procese liečby.

Aby sa dala správne predpísať liečba a cvičebný program, je treba podstúpiť kompletnú prehliadku a určiť príčinu vzniku bolesti. Najlepšie je rovno sa obrátiť na svojho lekára.

Ten zhodnotí aktuálny stav pacienta: štádium ochorenia a mieru poruchy. Možno budete musieť podstúpiť RTG vyšetrenie, MRI alebo CT postihnutého miesta.

Okrem toho je veľmi dôležité posúdenie chybného držania tela, svalové funkčné testy, ktoré vedia zistiť poruchy pohybovej osy, svalovú nestabilitu a poruchy motorických stereotypov.

Akútna fáza choroby si vyžaduje prepnúť sa na dočasný šetriaci režim. Na zmiernenie bolesti a odstránenie spúšťacích bodov vo svaloch so spazmami je možné použiť techniku masáže postizometrickej relaxácie svalstva (PIR). Po skončení akútnej fázy je najvyšší čas prijať opatrenia na prevenciu, aby sa náhodou bolesti v chrbte nevrátili. Ak sa tak nestane a budeme prevenciu ignorovať, môže sa doba medzi jednotlivými bolestivými periódami skracovať a bolesť sa môže stať chronickou.

Na nápravu svalovej nestability sa odporúčajú funkčné tréningy, pilates programy a joga terapia. Existuje celá zásobáreň takýchto programov na spevnenie svalového korzetu, na nápravu nesprávnych a formovanie správnych a optimálnych motorických stereotypov.

Základný princíp každej terapie je indvidiuálny prístup. Tréningový program zostavuje ortopéd- traumatológ spolu s prideleným inštruktorom. Tieto programy by mali spĺňať hodnotiacie kritériá a dynamiku. Vďaka týmto kritériam môže pacient aj lekár vidieť pokrok, keďže cvičenia nevplývajú iba na celkové zdravie,ale majú aj liečivé účinky.

Mgr. Tymošenko Eugen

https://www.facebook.com/bamasaz/

Jazyk stránok
Naši partneri
Najnovšie komentáre
Sme v Facebook
Facebook